Väčšina z nás má pri vstupe do online priestoru určité očakávania. Predpokladáme pritom, že budeme prepojený na akékoľvek webové miesto, kam sa potrebujeme dostať. Zároveň s tým predpokladáme, že naše pripojenie alebo poskytovateľ internetových služieb zabráni zneužitiu poskytnutých údajov. Vo finále tak očakávame, že budeme mať kontrolu nad našou internetovou skúsenosťou. Pri používaní internetu takto predpokladáme sieťovú neutralitu.
Sieťová neutralita predstavuje základný princíp, ktorý zamedzuje poskytovateľom internetových služieb v zrýchľovaní, spomaľovaní alebo blokovaní akéhokoľvek internetového obsahu, aplikácií alebo webových stránok. Je to spôsob, akým internet doposiaľ vždy fungoval. Sieťovú neutralitu môžeme vnímať aj ako rovnosť všetkých služieb poskytovaných na internete, minimálne s ohľadom na rýchlosť a dostupnosť údajov. V praxi to okrem iného znamená, že poskytovatelia internetového pripojenia nemôžu svojvoľne zvýhodňovať niektoré služby na úkor iných. Dáta na internete sú prenášané rovnakou rýchlosťou a spoplatňované sú rovnako bez ohľadu na to, kto je ich poskytovateľom a aká služba je poskytovaná.
V roku 2015 požadovali milióny aktivistov v Spojených štátoch amerických (USA) od tamojšej Federálnej komunikačnej komisie (FCC), aby prijala historicky prvé pravidlá pre sieťovú neutralitu. Hlavným cieľom tejto úpravy bolo zabezpečenie voľného a otvoreného internetu, ktorý by umožnil používateľom zdieľanie a prístup k ľubovoľným informáciám bez akýchkoľvek externých zásahov. Zdá sa však, že minimálne nateraz je všetkému koniec. Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v závere minulého roka schválila opatrenie, ktorým zrušila pravidlá sieťovej neutrality prijaté pred dvomi rokmi. Ešte v polovici uplynulého roka priaznivci tejto zmeny argumentovali vytvorením slobodného trhu a trhovej konkurencie, pričom tvrdili, že uvedené pravidlá sieťovej neutrality bránia tomuto rozvoju.
V nadväznosti na prijaté opatrenia sa dnes mnohí z nás pýtajú na ďalší možný scenár, ktorý nastane po zrušení pravidiel sieťovej neutrality. Bez týchto pravidiel môžu niektorí poskytovatelia internetových služieb v USA rozhodovať o tom, ktoré webové stránky, aký obsah a aké aplikácie budú v online priestore uprednostňované. V praxi to môže napríklad znamenať spomalenie obsahu konkurenčných subjektov alebo úplné zablokovanie rôznych politických názorov, s ktorými sa dané subjekty nestotožňujú. Zároveň budú môcť spoplatniť obsah publikovaný niektorými spoločnosťami, pričom spomalia obsah iných organizácii. Dopad tohto rozhodnutia môže mať drvivý účinok na niektoré komunity v USA, vrátane náboženských minorít, vzdelávacích príležitostí či rôzne iniciatívy bojujúce proti systematickej diskriminácii.
Z vyššie uvedeného je tak zrejmé, že sieťová neutralita je veľmi dôležitým nástrojom aj pre podnikateľov, ktorí sa spoliehajú na transparentný otvorený internet. Ten pre nich v neposlednom rade predstavuje voľný priestor, v ktorom môžu podnikať, nachádzať rôzne nové obchodné príležitosti, promovať a predávať svoje produkty i služby a získavať nových a udržiavať si existujúcich zákazníkov. Aj vďaka sieťovej neutralite sú v súčasnosti schopní efektívne a úspešne podnikať, rásť, konkurovať a inovovať i menší podnikatelia. Bez sieťovej neutrality sa však môže ľahko stať, že ich brána k úspechu bude zatvorená neférovým uprednostňovaním „vyšších“ záujmov. Bez sieťovej neutrality už nebude žiadny ďalší Facebook či Google. Uvedený scenár tak nie je priaznivý ani pre podnikateľov, ani pre spotrebiteľov, ktorí sa v dôsledku zadaných preferencií môžu dostať len k určitým informáciám.
Možno si teraz niektorí z nás položia otázku, prečo by nás mali zaujímať nejaké opatrenia prijaté na území Spojených štátov amerických. Samozrejme, v našom regióne reguluje pravidlá Európska únia svojou vlastnou legislatívou. Podobne, ako tomu bolo v USA, aj Európa považuje sieťovú neutralitu za súbor pravidiel platných pre všetkých národných poskytovateľov internetových služieb, pričom táto prevádzka je bez diskriminácie, obmedzení a iných narušení v prípade akéhokoľvek odosielateľa a príjemcu a obsahu komunikácie. Uvedené platí aj v prípade používaných zariadení, pomocou ktorých sa pripájame k internetu a obmedzovaná nesmie byť ani väčšina webových stránok a iných používaných aplikácií. Poskytovatelia internetových služieb sú tiež povinní poskytovať služby za rovnakých podmienok a rovnako, ako tomu bolo v USA, nesmú obmedzovať rýchlosť poskytovaných služieb určitým subjektom.
V Európskej únii (EÚ) reguluje túto oblasť agentúra BEREC, ktorá poskytuje odbornú a administratívnu podporu pre úrad BEREC združujúci európskych regulátorov pre elektronické komunikácie. Či sa nás napokon určitým spôsobom dotkne opatrenie prijaté na americkom trhu, tak zrejme ukáže až samotná prax.